Fotogalerie ke článku (10)
Od knižnice k mediatéke
Od knižnice k mediatéke - Klaštor klarisiek (Klariská ul.)
Od knižnice k mediatéke - Palác L. de Paulyho a Palác uhorskej královskej komory (Venturská ul.)
Od knižnice k mediatéke
Od knižnice k mediatéke
Od knižnice k mediatéke
Od knižnice k mediatéke
Od knižnice k mediatéke - Půdorys
Od knižnice k mediatéke
Od knižnice k mediatéke
Rekonštrukcia Univerzitnej knižnice v Bratislave.
Univerzitna knižnice v Bratislave
Klariská 3, 5, Michalská 1, Ventúrska 11, Bratislava
Počet uchovávaných kníh: asi 2,4 mil.
Počet čitatelÅ?kých miest: 500
Úžitková plocha: 21 000 m2
Univerzitná knižnica v Bratislaveje najstaršia a najnavštevovanejšia vedecká knižnica v Slovenskej republike. Vznikla v roku 1919 ako Knižnica Univerzity Komenského. Jej vznik je spojený s dejinami nového štátu. Súbežne so svojím akademickým poslaním plnila do roku 1954 funkciu národnej knižnice. Od roku 1954 je samostatnou vedeckou knižnicou a slúži širokej verejnosti. Zriaďovateľom UKB je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.
Knižničný fond 2,4 mil. knižničných jednotiek sa dodnes uchovávalo vo viacerých objektoch v Bratislave a aj mimo územia hlavného mesta. Knižničné fondy UKB sú nielen kultúrnym dedičstvom, ale aj pokladnicou obrovského dokumentárneho bohatstva. Komplex Univerzitnej knižnice tvoria objekty bývalého kláštora Klarisiek, objekt Uhorskej kráľovskej komory a palác L. de Pauliho na Ventúrskej ulici č.11.
Univerzitná knižnica realizovala v r. 2001 — 2006 projekt “Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum — Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave", ktorý bol financovaný rovnakým dielom z pôžičky z Rozvojovej banky Rady Európy (RBRE) a zo štátneho rozpočtu SR.
Stavba MKKC tvorí komplex budov bývalej Pedagogickej a Univerzitnej knižnice. Zaberá viaceré objekty v historickom jadre mesta:
* Palác uhorskej kráľovskej komory, Michalská ul. č. 1, Ventúrska ul. č. 13,
* Podzemné sklady, Nové sklady, Lisztov pavilón a Lisztova záhrada, Ventúrska ul. č. 11
Po rekonštrukcii tvoria jeden organizačný celok, vnútorne sieťove prepojený. Tento komplex je aktívne napojený na mestskú štruktúru starého mesta. Poskytuje širokú škálu služieb s modernými knižničnými technológiami v rekonštruovaných historických priestoroch a zároveň umožňovať vstup do virtuálneho sveta informácií.
Nové centrum má bezbariérový vstup prakticky na všetky podlažia rekonštruovaných objektov. Medzinárodné informačné pracoviská Kancelárie Rady Európy, Strediska UNESCO, Depozitná knižnica OSN a Informačné centrum NATO i USA sú prístupné v objektoch na Klariskej a Michalskej ul. Priestory centra sa “otvorili" tak, by ich flexibilita umožňovala na jednej strane voľný prístup k dokumentom, na druhej strane dostatočnú intimitu a pokoj na individuálne štúdium. Zámer vytvoriť akýsi knižničný a informačný „market" v prekrytom nádvorí je popri atribúte otvorenosti podmienený aj širokým využívaním moderných informačných, komunikačných a reprografických technológií. Rozšíril sa voľný výber dokumentov z fondov, zvýšil sa podiel samoobslužných činnosti na strane používateľa a zvýšil sa aj počet študijných miest. Predlžujú sa prevádzkové hodiny všetkých služieb až do večera. Knižnica — mediatéka je aktívnou súčasťou kultúrneho centra a pešej zóny.
Ako architekti sme stáli pred zložitou úlohou rekonštrukcie objektov z rôznych období i štýlov. Každý z nich si vyžadoval individuálny prístup a rôzny stupeň obnovy. Ako Stavba č.1 bol rekonštruovaný objekt Klarisea. Pôvodný kláštor cisterciánov, neskôr ženskej rehole klarisiek sa stal sídlom Kráľovskej právnickej akadémie a Alžbetínskej univerzity. Objekt patrí k významným pamiatkam kláštornej architektúry, preto bola jeho rekonštrukcii venovaná mimoriadna pozornosť aj zo strany pamiatkárov. V jej priestoroch sú umiestnené najstaršie a najvzácnejšie fondy zo zbierok Univerzitnej knižnice. Okrem toho by tu mala byť sústredená aj slovacikálna literatúra. Väčšina fondov je voľne prístupná. Vzácnejšie exponáty vo forme digitálnych kópií. V strede objektu je obnovený kláštorný dvor s historicky upravenou rajskou záhradou. Zasklené arkády umožnia využívanie chodbových priestorov pre štúdium i vystavovanie kníh. Do objektu je obnovený pôvodný vstup z Klariskej ulice. Na prízemí je situovaný priestor prednáškovej sály, šatní, bufet a Rada Európy.
Palác Uhorskej kráľovskej komory bol postavený v rokoch 1753-56 podľa projektu cisárskeho architekta G. B. Martinelliho. Uhorské stavy tu zasadali v rokoch 1802-1848. Ako poslanci tu vystupovali Ľudovít Štúr a Štefan Moyzes. Po odsťahovaní snemu do Pešti budovu prestavali. Tým sa zničili pôvodné dvojpodlažné priestory uhorského snemu ako ich poznáme z dobových rytín. Budova uhorského snemu je pamätníkom demokratizačných zmien v strednej Európe a zároveň pamätným miestom národného zápasu Slovákov o zaradenie medzi štátotvorné národy. Rekonštrukciou sa otvoril pôvodný monumentálny vstup do budovy a nádvoria. V paláci zostali zachované pôvodné študovne i medzinárodné informačné strediská NATO a UNESCO. Ďalej táto časť komplexu slúži ako administratíva s výpočtovým strediskom a riaditeľstvom.
Palác Leopolda de Paulyho bol postavený na mieste neskorogotickej kúrie v rokoch 1775-76. Po dosť drastickej rekonštrukcii v šestdesiatych rokoch zostala z pôvodného objektu iba fasáda a pavlače. Nádvorie paláca je prekryté ako ústredný priestor multimediálneho centra. Po obvode nádvoria sa otvárajú študovne s volným výberom. Palác sa v zadnej časti ústi do Lisztovej záhrady so záhradným pavilónom, kde v roku 1820 koncertoval Franz List. Záhrada je upravená do pôvodnej barokovej kompozície. Bude využívaná pre komorné hudobné akcie i ako relaxačný priestor knižničnej kaviarne. Pri archeologických výskumoch sa v záhrade našli zbytky stredovekého objektu, ktorý sa zakonzervoval v zemi. Tento nález trochu skomplikoval výstavbu podzemných skladov pod plochou záhrady.
Rekonštrukciu realizovala firma Hornex, a. s., ktorá vyšla víťazne z verejnej súťaže. Nové priestory už navštívila v rámci svojej návštevy Bratislavy aj Laura Bushová, manželka amerického prezidenta. Hlavný objekt je zo strany korza šperkom historického jadra. Za vynovenou fasádou a strechou sa skrýva náročná úprava nádvorí a vnútorných priestorov s novými technológiami a interiermi. Nová knižnica je symbiózou tradície a súčasnosti. Je významným kultúrnym centrom bratislavského starého mesta.
Zdroj: autorská zpráva, Stavba 3/2007
Foto: Martin Ličko, M. Šimkovičová
Stínící prvek je trochu vidět na fotkách, jiné jsem nedostala. Zhotovitel píše: " Fasádní prvek je jedním z atributů stavby. Bionická…
Všechny fotografie jsou ze 4. dubna 2025. Popisky zkusím doplnit, šlo se staveništěm od Masarykova nádraží mezi budovou Masaryčky a…
Jak se říká, slibem nezarmoutíš.
Tohle je vymazlený dům v šíleném terénu. A to, že má kolem sebe bujnou až divokou zahradu, mu hodně sluší.
Škoda, že u fotografií nejsou popisky na co a odkud se dívám a kdy to bylo foceno,