Compass office

Znalosť svetových strán je pre architekta dôležitá nie len preto, aby mohol na výkrese umiestniť severku. Ako tvorca prostredia, či sprostredkovateľ imidžu musí vedieť odkiaľ vietor fúka, od čoho kozy dochnú a koľká bije – slovom, ako sa veci majú. To, že Compass vie kde je sever dokazuje ich nový ateliér navrhnutý presne podľa pravidiel pre navrhovanie architektonických ateliérov – v tom najlepšom slova zmysle.

Pravidlo prvé – byť vo vlastnom
Nový Compass office sa nachádza na Miletičovej 5, v nedávno dokončenom projekte tohto ateliéru. Umiestniť kanceláriu do vlastnej realizácie je asi cieľom každého architekta. Dokazuje tým nie len hrdosť a dôveru vo svoj produkt, ale najmä ťaží z jeho mediálneho obrazu. Dovoliť si stometrový vývesný štít môže skutočne len máloktorá profesia.

Pravidlo druhé – reprezentatívny vstup
Pre akúkoľvek kanceláriu, ktorá má klientov je prvoradý bezproblémový prístup z ulice cez priestor evokujúci profesionálnosť a dobrý vkus – lebo prvý dojem rozhoduje. Keď už nie je k dispozícii recepcia, hodí sa aspoň vzdušná vstupná hala so striedmou farebnosťou a elegantnými detailami. Asi ako tá, ktorá sa nachádza pri vchode do administratívnej časti na Miletičovej 5. Samotné kancelárie sú situované na novovzniknutom medziposchodí. Prístupné sú z chodby členenej zálivmi, z ktorých sa vstupuje do jednotlivých celkov. Jedným z nich je aj kancelária Compassu.

Pravidlo tretie – otvorená dispozícia
Pri vstupe do ateliéru elegantnú uhladenosť a prítmie spoločných priestorov okamžite nahradí záplava svetla a priamočiarosti. Ateliér je členený veľmi jednoznačne v dvoch smeroch: funkčne – na otvorené pracovné priestory sústredené pozdĺž celopresklenej fasády, ktorá ich dokonale osvetľuje a obslužné priestory vyžadujúce určitú mieru uzatvorenosti situované pozdĺž vnútornej steny; prevádzkovo – na architektonický ateliér a administratívnu časť, ktoré sú od seba oddelené len vstavaným nábytkom a sú priechodné. Z celého priestoru je možné výsť do exteriéru na terasu. Pocit otvorenosti znásobuje konzekventné zjednotenie výškových rovín definované spodnou hranou pôvodných prekladov, či už sa jedná o okno, dvere bez nadpražia, vstavaný nábytok alebo posuvné zasklené steny zasadačky. Priestor sa tak redukuje na sústavu prázdnych a plných obdĺžnikov – bielych, čiernych, drevených i sklenených.

Pravidlo štvrté – materiálová úprimnosť
Narábanie s materiálom asi najviac odhalí každého architekta. Dizajn založený na pravdivosti materiálov veľa hovorí aj o úprimnosti architektonickej výpovede. Compass svojim ateliérom vysiela signál, že mu ide o podstatu veci – lebo tu je stena biela, drevo drevené a látka pestrá. Odhalené pôvodné nosné steny z betónových tvárnic a železobetónový strop dávajú tušiť náznak rebelstva, zjednotené bielou farbou však pôsobia nenútene. Väčšina vložených prvkov ako sú nábytok či deliace priečky je vyrobená z dreveného masívu s bielymi detailami. Jediným farebným akcentom – ak opominiem farebnú stenu na toaletách – je čalúnené sedenie v zelenomodrých odtieňoch.

Pravidlo piate – vizuálna identita
Celkovo pôsobí nový ateliér Compassu ako dobré miesto pre prácu, ktoré na seba zbytočne nestrháva pozornosť. Aj ono má však v sebe ukrytú svoju nenápadnú mytológiu. Prvé upúta asi výrazné svietidlo v tvare rovnoramenného kríža na strope zasadačky. Podobné visí aj vo vstupnej hale. Pri troche fantázie by to mohla byť ružica kompasu. Úchytky na skrinkách sú rovnakého tvaru a aj konštrukčný detail na stoličkách v zasadačke pripomína kríž. To už asi nebude náhoda. Keby ešte všetky tie kompasy ukazovali na sever… by bolo asi až príliš popisné. Takto si musí každý nájsť svoj sever sám, ale Compass by s tým možno vedel pomôcť.

Autorská zpráva
Foto: Pavel Meluš

 

Autori: Ing. arch. Miroslava Gašparová, Ing. arch. Juraj Benetin, Ing, arch. Matej Grébert