Rodinný dům Na Rade

Projekt bývania – rodinného domu pre mladú štvorčlennú rodinu – bolo potrebné vytvoriť na relatívne malom pozemku v Starom meste Bratislavy v blízkosti Horského parku. Toto zadanie, ktoré zároveň predstavovalo výzvu, sme sa snažili zrealizovať citlivo v kontexte lokality, okolitej zástavby a existujúcej zástavby pozemku. Pôvodne na ňom stáli dva objekty.

V hornej časti parcely sa nachádzal jednopodlažný rodinný dom, ktorý zdieľal spoločnú štítovú stenu so susedným objektom. V spodnej časti pozemku, za domom, v zanedbanej záhrade, stál murovaný záhradný domček, ktorého obvodové steny vymedzovali hranice medzi dvoma susednými pozemkami. 

Po počiatočnej polemike o zachovaní pôvodných stavieb sme sa po prehodnotení faktov – analýze existujúcich nosných konštrukcií a legislatívnych možností, rozhodli zvoliť cestu novostavby, avšak s nadväznosťou na pôvodné riešenie. Tak sme boli schopní vytvoriť pre investora nadštandardnú užívateľskú hodnotu bývania na malom pozemku s citlivým prístupom k prostrediu. Cieľom koncepcie novotvaru na stope pôvodných objektov bola snaha nezaťažiť parcelu a jej okolie v stabilizovanom území a zachovať mierku a charakter pôvodnej zástavby. Po analýze sme pristúpili k dvom základným východiskám. Prvé východisko riešenia predstavovalo naviazanie na pôvodnú hmotu objektov, druhým z toho vyplývajúcim bolo vytvorenie novej dispozičnej schémy na ich pôvodnej stope.

Prvým krokom pri hľadaní formy novej hmoty bolo nájsť spôsob, ako prepojiť samostatné objekty v rôznych výškových úrovniach do formálne a programovo uceleného tvaru. Ďalším dôležitým aspektom bolo vytvorenie maximálnej úžitkovej plochy na pôdoryse, ktorý už na začiatku prekračoval limit povolenej zastavanosti. Na záver bolo potrebné zhodnotiť potenciál exteriérových plôch pri dome a fyzicky aj vizuálne ich prepojiť s obytnou plochou navrhovaného objektu. 

Hmotu rodinného domu sme usporiadali tak, aby sa obytná zóna dostala čo najviac do kontaktu s pozemkom za objektom. Časť plochy prvého podlažia sme ponechali na úrovni ulice. Slúži ako hlavný vstup do objektu a sklad. Druhú časť hmoty sme presunuli o dva a pol metra nižšie, na úroveň záhrady a menšieho objektu. Vznikol tak priestor s dvojnásobnou výškou, ktorý zostal vizuálne aj programovo prepojený so vstupnou časťou domu, no chýbalo mu prepojenie s objektom na záhrade. Aby sme mohli spojiť všetky plochy do jedného celku, bolo potrebné ubrať z oboch hmôt – boli sme limitovaní maximálnou zastavanosťou parcely. 

Hmota odobratá z pôvodného objemu bola posunutá k druhému objektu na záhrade, čím sa maximalizovala plocha obytného podlažia prepojená so záhradou. Vznikol priestor pre umiestnenie hlavných funkcií domu okolo otvoreného átria s terasou, ktorá je prirodzene ochránená od nežiaduceho kontaktu s ulicou a okolitou zástavbou. Ustúpením hmoty od ulice sa vytvoril priestor pre väčšiu predzáhradku s hlavným vstupom do domu, ktorý tak získal závetrie a väčšiu intimitu. Naskytla sa týmto aj možnosť presvetliť časť zapusteného denného podlažia západným slnkom a vizuálne ho prepojiť so vstupom na pozemok o poschodie vyššie.

Vertikálnym priradením hmoty dvoch detských spální sme doplnili potrebnú podlažnú plochu a nadviazali tiež na výškovú úroveň okolitých stavieb.

Funkcie objektu sa na základe daností parcely nachádzajú na rôznych výškových úrovniach. Rezová schéma v zmysle “raum planu” nám definovala tvar schodiska, ktoré sa stalo vizuálnou dominantou objektu. Na najvyššom podlaží je ukončené čitárňou s výstupom na terasu, cez ktorú tiež prichádza horné svetlo priamo do stredu dispozície.