Od knižnice k mediatéce

Rekonštrukcia Univerzitnej knižnice v Bratislave.

Univerzitna knižnice v Bratislave

Klariská 3, 5, Michalská 1, Ventúrska 11, Bratislava

Počet uchovávaných kníh: asi 2,4 mil.

Počet čitatelÅ?kých miest: 500

Úžitková plocha: 21 000 m²

Univerzitná knižnica v Bratislaveje najstaršia a najnavštevovanejšia vedecká knižnica v Slovenskej republike. Vznikla v roku 1919 ako Knižnica Univerzity Komenského. Jej vznik je spojený s dejinami nového štátu. Súbežne so svojím akademickým poslaním plnila do roku 1954 funkciu národnej knižnice. Od roku 1954 je samostatnou vedeckou knižnicou a slúži širokej verejnosti. Zriaďovateľom UKB je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky.

Knižničný fond 2,4 mil. knižničných jednotiek sa dodnes uchovávalo vo viacerých objektoch v Bratislave a aj mimo územia hlavného mesta. Knižničné fondy UKB sú nielen kultúrnym dedičstvom, ale aj pokladnicou obrovského dokumentárneho bohatstva. Komplex Univerzitnej knižnice tvoria objekty bývalého kláštora Klarisiek, objekt Uhorskej kráľovskej komory a palác L. de Pauliho na Ventúrskej ulici č.11.

Univerzitná knižnica realizovala v r. 2001 — 2006 projekt “Multifunkčné kultúrne a knižničné centrum — Obnova a revitalizácia historických budov Univerzitnej knižnice v Bratislave", ktorý bol financovaný rovnakým dielom z pôžičky z Rozvojovej banky Rady Európy (RBRE) a zo štátneho rozpočtu SR.

Stavba MKKC tvorí komplex budov bývalej Pedagogickej a Univerzitnej knižnice. Zaberá viaceré objekty v historickom jadre mesta:

* Palác uhorskej kráľovskej komory, Michalská ul. č. 1, Ventúrska ul. č. 13,

* Podzemné sklady, Nové sklady, Lisztov pavilón a Lisztova záhrada, Ventúrska ul. č. 11

Po rekonštrukcii tvoria jeden organizačný celok, vnútorne sieťove prepojený. Tento komplex je aktívne napojený na mestskú štruktúru starého mesta. Poskytuje širokú škálu služieb s modernými knižničnými technológiami v rekonštruovaných historických priestoroch a zároveň umožňovať vstup do virtuálneho sveta informácií.

Nové centrum má bezbariérový vstup prakticky na všetky podlažia rekonštruovaných objektov. Medzinárodné informačné pracoviská Kancelárie Rady Európy, Strediska UNESCO, Depozitná knižnica OSN a Informačné centrum NATO i USA sú prístupné v objektoch na Klariskej a Michalskej ul. Priestory centra sa “otvorili" tak, by ich flexibilita umožňovala na jednej strane voľný prístup k dokumentom, na druhej strane dostatočnú intimitu a pokoj na individuálne štúdium. Zámer vytvoriť akýsi knižničný a informačný „market" v prekrytom nádvorí je popri atribúte otvorenosti podmienený aj širokým využívaním moderných informačných, komunikačných a reprografických technológií. Rozšíril sa voľný výber dokumentov z fondov, zvýšil sa podiel samoobslužných činnosti na strane používateľa a zvýšil sa aj počet študijných miest. Predlžujú sa prevádzkové hodiny všetkých služieb až do večera. Knižnica — mediatéka je aktívnou súčasťou kultúrneho centra a pešej zóny.

Ako architekti sme stáli pred zložitou úlohou rekonštrukcie objektov z rôznych období i štýlov. Každý z nich si vyžadoval individuálny prístup a rôzny stupeň obnovy. Ako Stavba č.1 bol rekonštruovaný objekt Klarisea. Pôvodný kláštor cisterciánov, neskôr ženskej rehole klarisiek sa stal sídlom Kráľovskej právnickej akadémie a Alžbetínskej univerzity. Objekt patrí k významným pamiatkam kláštornej architektúry, preto bola jeho rekonštrukcii venovaná mimoriadna pozornosť aj zo strany pamiatkárov. V jej priestoroch sú umiestnené najstaršie a najvzácnejšie fondy zo zbierok Univerzitnej knižnice. Okrem toho by tu mala byť sústredená aj slovacikálna literatúra. Väčšina fondov je voľne prístupná. Vzácnejšie exponáty vo forme digitálnych kópií. V strede objektu je obnovený kláštorný dvor s historicky upravenou rajskou záhradou. Zasklené arkády umožnia využívanie chodbových priestorov pre štúdium i vystavovanie kníh. Do objektu je obnovený pôvodný vstup z Klariskej ulice. Na prízemí je situovaný priestor prednáškovej sály, šatní, bufet a Rada Európy.

Palác Uhorskej kráľovskej komory bol postavený v rokoch 1753-56 podľa projektu cisárskeho architekta G. B. Martinelliho. Uhorské stavy tu zasadali v rokoch 1802-1848. Ako poslanci tu vystupovali Ľudovít Štúr a Štefan Moyzes. Po odsťahovaní snemu do Pešti budovu prestavali. Tým sa zničili pôvodné dvojpodlažné priestory uhorského snemu ako ich poznáme z dobových rytín. Budova uhorského snemu je pamätníkom demokratizačných zmien v strednej Európe a zároveň pamätným miestom národného zápasu Slovákov o zaradenie medzi štátotvorné národy. Rekonštrukciou sa otvoril pôvodný monumentálny vstup do budovy a nádvoria. V paláci zostali zachované pôvodné študovne i medzinárodné informačné strediská NATO a UNESCO. Ďalej táto časť komplexu slúži ako administratíva s výpočtovým strediskom a riaditeľstvom.

Palác Leopolda de Paulyho bol postavený na mieste neskorogotickej kúrie v rokoch 1775-76. Po dosť drastickej rekonštrukcii v šestdesiatych rokoch zostala z pôvodného objektu iba fasáda a pavlače. Nádvorie paláca je prekryté ako ústredný priestor multimediálneho centra. Po obvode nádvoria sa otvárajú študovne s volným výberom. Palác sa v zadnej časti ústi do Lisztovej záhrady so záhradným pavilónom, kde v roku 1820 koncertoval Franz List. Záhrada je upravená do pôvodnej barokovej kompozície. Bude využívaná pre komorné hudobné akcie i ako relaxačný priestor knižničnej kaviarne. Pri archeologických výskumoch sa v záhrade našli zbytky stredovekého objektu, ktorý sa zakonzervoval v zemi. Tento nález trochu skomplikoval výstavbu podzemných skladov pod plochou záhrady.

Rekonštrukciu realizovala firma Hornex, a. s., ktorá vyšla víťazne z verejnej súťaže. Nové priestory už navštívila v rámci svojej návštevy Bratislavy aj Laura Bushová, manželka amerického prezidenta. Hlavný objekt je zo strany korza šperkom historického jadra. Za vynovenou fasádou a strechou sa skrýva náročná úprava nádvorí a vnútorných priestorov s novými technológiami a interiermi. Nová knižnica je symbiózou tradície a súčasnosti. Je významným kultúrnym centrom bratislavského starého mesta. 

Zdroj: autorská zpráva, Stavba 3/2007

Foto: Martin Ličko, M. Šimkovičová