Navrhujeme na plochách hrobových polí, ktoré sú v súčasnosti prístupné, naštartovať procesy základnej údržby, ktoré budú prejavom kolektívnej pamäte a úcty. Zrušenie príjazdovej cesty, odstránenie náletovej zelene, kultivácia zelenej plochy smerom k ideálnemu stavu nekosenej kvetinovej LÚKY, ktorá svojím rastlinným zložením mení atmosféru v reakcii na ročné obdobia.
Charakter LÚKY chápeme ako rozpoznateľný – to znamená ako označujúci – voči charakteru periférnej „zelene“, ktorá je v susedstve cintorína. Plocha LÚKY nie je vďaka rozmanitosti, hustote a výške výsadby pochôdzna a priestupná. Chráni a zároveň označuje vrstvu hrobov pod sebou. Vo svojej mäkkosti, skutočnej, tvarovej i farebnej, sa neodvoláva na ortogonálne pole hrobovej infraštruktúry. Nemá ambíciu stať sa parkom. Nie je ani koseným bezcharakterným trávnikom, jedným z mnohých. Nie je ani „prírodou“ lebo jej skladba je umelá, vymyslená a obhospodarovaná. Slúži. Je kobercom, obrazom, vzorkou, farebným prázdnom vizuálne prítomným priestore na hranici mesta a krajina, medzi cestou a železnicou.
Do nejasného susedstva troch cintorínov sme chceli vrátiť organizáciu a odlíšenie od periférie miesta a križovatky. V mieste predpokladanej hranice medzi vojenskými a civilnými hrobovými poľami, v mieste bývalého plotu bez hrobov, v priestore kde je možná nová aktivita bez zničenia pôvodných vrstiev, vyznačujeme územie nikoho, respektíve vytvárame územie všetkých.
Deliaca plocha plota sa stáva spájajúcou plochou pohybu. Lineárne 4,8 metre široké MÓLO spevnenej plochy patrí všetkým trom cintorínom, je miestom oddychu, zázemia, komunikácie v oboch smeroch. Vo svojej dĺžke MÓLO pretína cestu, upozorňuje nielen na peších ale aj na samotnú existenciu cintorínov pod jej povrchom. V ideálnom prípade je schopné zmeniť charakter povrchu cesty smerom k zníženiu rýchlosti. MÓLO je infraštruktúrou, ktorá vnáša vo svojej jasnosti do územia novú organizáciu. Je zároveň podkladom pre umiestnenie programov, ktoré nielen predstavujú a zastrešujú aktivity spojené s vojenským a civilnými cintorínmi – informačný systém, pietne miesto, miesto pre ceremónie, oddychové zóny, zázemie, sklady, ale prinášajú do existujúcej periférie aj nadhľad, typický pre netriviálnu ľudskú prítomnosť v meste alebo krajine.
Pre všetky aktivity je tu jeden objekt – MONUMENT. Vyhliadka, kaplnka, stena, náhrobná doska, zázemie, pietne miesto, pútač, informačná plocha. Objekt 2,4 metra široký, 19,2 metra dlhý a 8 metrov vysoký. MONUMENTálny vo svojej veľkosti, civilný vo svojej prístupnosti a bohatosti. Diagonálou jednoramenného schodiska rozdelený na priestor vyhliadky a na priestor kaplnky. MONUMENT je vyhliadkovou plošinou, ktorej zábradlie a podlaha je plné informácii, ktorým sa nedá vyhnúť. Po celej dĺžke zábradlia je vyrezaných 1500 mien – rakúskych, slovenských, chorvátskych, maďarských, poľských, rumunských, srbských, slovinských. Na podlahe vidieť 1500 čiar ako pôdorys cintorína a odkazuje na jeho prekrytie necitlivými vrstvami periférie.
Autorská zpráva
Foto: Ján Kekeli
Autori návrhu: N/A –
Benjamín Brádňanský, Vít Halada, Maroš Greš
Statika: Lukáš Kramarčík
Vizuálna komunikácia: Boris Meluš
Krajinné úpravy: Labak
Statika: Lukáš Kramarčík
Vizuálna komunikácia: Boris Meluš
Krajinné úpravy: Labak
































Proboha, a co takhle nějaké barvy na chodby? Třeba různě barevné dveře - i pro snadnější orientaci. Tohle je jak…
Pokud se na plochách bude používat posypová sůl, tak si rostliny opravdu pochutnají…
Podcast je podle mě skvělý formát pro předávání zkušeností ze stavebnictví. Pokud se v něm budou objevovat nejen odborníci, ale…
Skvělá iniciativa. Kvalitních a srozumitelných informací o stavbě domu není nikdy dost. Podcast si ráda poslechnu:-);-)
Jako člověk, který stavěl dům, vím, kolik nejasností a protichůdných rad člověk během stavby potká...Proto vítám každý projekt, který přináší…