Autor: Markéta Cajthamlová
Spolupráce: Šárka Šochová, František Štáfek
Projekt: 2003
Realizace: 2004
Celková podlahová plocha: 214 m2
Generální dodavatel: IncStav, s. r. o. — stavebně obchodní společnost
Hlavní subdodavatelé:
Zámečnické výrobky: Prošek — kovářství
Dřevěné podlahy: ART Parket
Interiér: ARA Kolín
Fotografie: Ester Havlová
MARKÉTA CAJTHAMLOVÁ
Byt se nachází ve čtvrtém patře činžovního prvorepublikového domu v Praze-Bubenči. Původně bylo celé podlaží rozděleno na devět pokojů se sociálním zařízením a sloužilo jako ubytovna. Toto podlaží je nově řešeno jako jeden byt. Po novém vymezení společného schodišťového prostoru byly vybourány všechny stávající příčky a vzniklý volný prostor byl přizpůsobován potřebám a funkcím nového dispozičního řešení.
Do vnitrobloku jsou orientovány pokoje, do ulice společný obytný prostor dělený pouze skleněnými posuvnými příčkami. Ve středním traktu jsou pak koupelny a fotokomora.
Dvě nosné vnitřní stěny mají povrchovou úpravu z cementové omítky, na podlahách je olejovaná dubová mozaika. Interiér je navržen jako světlý lakovaný v kombinaci se sklem a dřevěnými podlahami, doplněný ocelovými obložkami dveří a oken. Osvětlení bytu je řešeno pomocí závěsných světelných lišt, reflektorů a lamp.
Z ubytovne byt
MONIKA MITÁŠOVÁ
Premena programu Dom v Prahe-Bubenči si i po rekonštrukcii a prestavbe uchováva pôvodný program: je možné ubytovať sa v ňom. Iba povaha tohto ubytovania sa je iná. Bývalá prvorepubliková (vojenská) ubytovňa s nájomnými izbami so samostatným, prípadne spoločným príslušenstvom je prebudovaná na individuálne bývanie v osobnom vlastníctve. Prestavovanie skupinových, družstevných či štátnych domov na individuálne bývanie je dnes jednou z typických architektonických úloh. Vyplýva z vlny bytových „privatizácií“, kým rôzne súčasné spôsoby „zospoločenšteného“ bývania, teda povedzme štátom alebo súkromnými firmami podporované spoločné, komunitné bývanie (a s ním, paradoxne, aj individuálne bývanie v spoločne spravovaných skupinách domov — kondomíniách) u nás zväčša nemá klientelu, ani verejnú objednávku. V prípade prvorepublikovej ubytovne je zmienená architektonická úloha „privatizácie“ pôvodne spoločného bývania ešte paradoxnejšia: priestory navrhované ako súkromie pre jednotlivcov (obytná bunka či cela) majú byť riešené ako spoločné bývanie párov či rodín (byty), kým priestory navrhnuté pôvodne ako spoločné (príslušenstvo, komunikačné priestory podlažia) majú byť dnes užívateľné i súkromne. Táto výmena, splývanie, premena a nové rozvrhovanie súkromného a verejného obytného priestoru pritom prebieha na každom podlaží domu inak, podľa objednávky klienta. Kým predtým bola jednotkou jedna obytná bunka, dnes je to časť obytného podlažia, či celé toto podlažie.
Premena rozvrhu
Ateliér Markéty Cajthamlovej navrhol byt na celej obytnej ploche štvrtého podlažia. Deväť obytných buniek, príslušenstvo a komunikačné priestory sú integrované do jedného obytného celku s novým vstupom. Súkromné priestory orientované do vnútrobloku a stredného traktu si i po rekonštrukcii a prestavbe podržali klasický rozvrh obytnej bunky. Spoločenská časť orientovaná do ulice naopak vybúraním deliacich priečok nadobudla neomoderné funkčné a priestorové členenie: voľný pôdorys. Kým obytná bunka (spálňa, pracovňa) je umiestnená: funkčne aj priestorovo viazaná k určitému miestu, „spoločenské“ priestory bytu sú v uličnom trakte rozmiestnené čo možno najvoľnejšie. Trakt je funkčne a priestorovo členiteľný sklenenými priečkami (kuchyňa, jedáleň, obývacia izba), alebo je naopak spojiteľný do jedného, mnohofunkčného priestoru. Vzniká tak akýsi modernistický priestorový prúd či tok, pásové „piano nobile“ v ktorom obyvatelia bytu a hostia podľa situácie menia priestorový rozvrh. Možnosťtejto zmeny nie je v priestorovom prúde architektúrou označená ani symbolizovaná inak, než ako voľné pole bývania. Akoby sa v tomto obecnom, voľnom poli bez pevne a stabilne definovaných (iba nábytkom) uchopených miest mali konkrétne miesta súkromia či spoločenstva konštituovať vždy nanovo — spontánne, iba okamžitým rozmiestňovaním a umiestňovaním sa v udalostiach bývania, ktoré v súkromí nastávajú. Kým súkromie v tomto byte má svoje miesto a priestor, spoločenstvo tu má priestor na tvorbu spoločného i individuálneho miesta. Je zrejmé, že takéto voľné pole tvorivého bývania si svojho obyvateľa ešte len tvorí. V tom vidím hlavný posun, prínos (či premenu) tohto obytného priestoru oproti ubytovni, kde sa dalo ubytovať iba vopred určeným spôsobom vo vopred architektúrou ubytovne označených priestoroch súkromia a spoločenstva.
Premena priestorovej koncepcie
Otázkou je, či je tento nový byt harmonicky vyváženým prepojením existujúcich, architektonicky overených priestorových koncepcií: klasického bunkového priestoru a modernistického voľného pôdorysu, alebo prináša aj nejakú dosiaľ neoverenú priestorovú koncepciu. Odpoveď je možné hľadať v celkovom plastickom usporiadaní bytu: v spôsobe prepájania konštituovaných obytných buniek s voľným poľom konštituovania bývania. I keď by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že obe zmienené priestorové koncepcie sú k sebe iba jednoducho, aditívne priradené, byt obsahuje i niektoré známky ich hlbšieho vnútorného prepojenia, či prerastania. Zmienim tie, ktoré som si všimla: bielo omietnuté obvodové múry obopínajú vnútorné nosné steny pokryté cementovou omietkou vo valéroch sivej farby materiálu. Hoci všetky steny sú relatívne hladké a pôsobia, akoby boli „blízko“, tie s valérmi sivej aj priestorovo ustupujú a vystupujú, akoby boli pórovité: tvoria optický i haptický objem svojho druhu. Na ich nerozsiahle náznaky objemov naväzujú rozsiahlejšie tmavé ostenia a okenné rámy bytu. Vďaka tmavej kontúre sa v bielej obvodovej stene javia plytšie a okenné tabule teda bližšie, než stavebne sú, tým sa však okná zároveň od stien výraznejšie oddeľujú a „odďaľujú“: vnútorný priestor bytu vlastne prehlbujú. Na tento posun objemov (priestorový skok) naväzujú svetlé výšky miestností s ryhou pod stropom (závesný a inštalačný systém obrazov a fotografií). Všetky tieto objemové modulácie prispievajú k spriestorňovaniu rovín bytu. Okrem tohto prepojenia rovín hladkých a pórovitých, blízkych a ďalekých tu priestor bytu spínajú a rozpínajú i neveľké, pôvodné niky v stenách, ktoré architektka ponechala v pôvodnom rozsahu a neurčila im inú, než priestorotvornú funkciu. Kým pôsobenie ľahkých, bielych obvodových múrov a vnútorných priečok bytu je odhmotňujúce, abstrahujúce, spojité (hladké, plynulé) a zjednocujúce celok, pôsobenie ťaživých vnútorných sivých stien, potemnelých ostení, okenných rámov, či sklenených matovaných sklenených priečok je látkové, konkretizujúce, nespojité (pórovité, prerušované) a členiace celok. Medzi nimi niky pôsobia ako akési polopriestory, či čiastočné spriestornenia. Takto rozmanito a pritom jednotne priestorový byt sa môže stať otvorenou i polouzavretou súkromnou školou varenia (podľa želania klienta), galériou fotografie (podľa želania klientky) a súčasne uchovávať zakuklený, zvinutý intímny priestor. Nevytratí sa z neho pritom architektúrou uchopená a označená performativita. Nejedná sa tu teda podľa mňa o nejaký neoverený priestorový koncept, skôr o dobrú vôľu ponúkať vo vnútri súkromia i voľné, nepreddefinované pole sociálnych a intímnych vzťahov. A s nimi i niekoľko zárodočných buniek — ník obytného priestoru.
Takéto jemné, diferencované a bohaté zaobchádzanie s bývaním je u nás zriedkavosťou.
Publikováno ve Stavbě č. 2/2008
HEZKÉ.....jen více takových rekonstrukcí.
Myslím, že tvrzení "Počet a rozmístění parkovacích stání bude řešeno s ohledem na místní podmínky a potřeby." je nesplnitelný slib.…
Dobry den,mate prosim jeste v nabidce ronde block? Dekuji Sindelarova
Studie proveditelnosti je nezávazný dokument typu "slibem nezarmoutíš" a už vůbec se v něm nemluví o termínech. Železniční most je…
Tak doufám, že tímto projektem je zachráněn ikonický železniční most pod Vyšehradem - dvakrát za sebou vyhlášená kulturní a technická…