Warm Nest: Léčebné a regenerační centrum v Belgii

Navrhnúť liečebné a regeneračné zariadenie, akým je centrum Maggie, je pre každého architekta cťou. Maggie centrá už navrhlo mnoho architektov, napríklad Frank Gehry, Zaha Hadid, Rem Koolhaas a mnohí ďalší, preto bolo nevyhnutné urobiť si prieskum toho, čo už navrhnuté bolo. Tento projekt možno vnímať ako momentku v dlhom zozname iniciatív na podporu skutočne regeneračného dizajnu, ako jeden z kúskov, ktorý má prispieť k šľachetnej ceste vytvárania zdravého a liečivého prostredia. Klientom je nemocnica AZ-Zeno, ktorá bola v kontakte s organizáciou Maggie care. Inšpirovali sa filozofiou Maggie care a vytvorili prvé takéto zariadenie v Belgicku.

„V roku 1995 napísala zakladateľka Maggie Keswick Jencksová o svojej skúsenosti s rakovinou toto: ,Diagnóza rakoviny vás zasiahne ako rana do žalúdka… Žiadna cesta. Žiadny kompas. Žiadna mapa. Žiadny tréning… V istom čase som nemohla sedieť, ležať, stáť, počúvať ani súvisle hovoriť, pretože moja rozbitá myseľ vibrovala mojím telom tak prudko, až som mala pocit, že sa môžem rozpadnúť.´

Počas siedmich rokov Maggie zažila diagnózu rakoviny, liečbu, remisiu a recidívu. Počas tohto obdobia získavala poznatky a skúsenosti a pretavila ich do priekopníckeho prístupu k starostlivosti o onkologicky chorých.“ (Maggie’s Architecture and Landscape brief)

Keď so mnou začali Martin, Michiel a Viktor z Ark Shelter spolupracovať, bolo cieľom zamerať sa na používateľov. Uplatňovať princípy UX v procese navrhovania a chápať človeka z biologického a neurobiologického hľadiska. Nájsť spôsob, ako navrhnúť akési „priestory zdravé pre mozog“. Zohľadňovať akademický výskum Johna Paula Eberharda, Juhanniho Pallasmaa, Evy Edelsteinovej, Ulricha, Kaplana & Kaplana a mnohých ďalších – kto som ja ako používateľ tohto priestoru, aké sú moje fyzické, fyziologické, psychologické a sociálne potreby… lúštenie štruktúry okamihu, momentov radosti, útechy, podpory alebo smútku. A to prostredníctvom pochopenia toho, aká by mohla byť (lekárska) cesta, nech by bol výsledok akýkoľvek. Výzvou bolo vytvoriť priestor, ktorý umožní všetky tieto emocionálne stavy na ceste pacienta, ako aj jeho blízkych.

Koncept sa točil okolo myšlienky „teplého hniezda“, priestoru, kde sa dá stretávať, príjemného priestoru, ktorý nie je vtieravý ani invazívny so zameraním na pokojné stretnutia, čas na premýšľanie, oddych, načerpanie síl, stretnutie s blízkymi, nastúpenie na cestu k uzdraveniu v pokoji.

Do centra vás zavedie mäkká rampa, vchodové dvere sú odsadené od fasády, aby chránili pred vetrom, poskytovali bezpečný vstup a odstránili nemocničný vzhľad a pocit. Budova môže v celom rozsahu dýchať, vstupuje do nej príroda a výhľady. Takmer každé miesto má priamy vizuálny kontakt s exteriérom. Okná v hornej časti zabezpečia, že v celej budove bude vždy bazilikálne svetlo, ale zároveň v nej bude súkromie.

Kombinácia priamych a nepriamych výhľadov umožní rôznym osobám nájsť si rôzne pohodlné zákutia, kde môžu byť sami sebou. Rôzne priestory umožnia rôznym jednotlivcom, rôznym štádiám a rôznym skupinovým konfiguráciám, aby sa všetci cítili pohodlne.

K dispozícii je teplý krb, ktorý ľudí spojí, prinesie teplo a pohodlie. Do tohto priestoru sa flexibilne zmestí rôzne usporiadanie sedadiel na pohodlné stretnutia – od jednotlivcov až po 8-členné skupiny. Jedáleň je srdcom domu. Miesto s najväčším množstvom svetla, ktoré ponúka priestor na stretnutie pre introvertov aj extrovertov, slnko a tieň, výhľad von alebo do príjemného dvora. Chránený, ale nie uzavretý…

Priamo z vchodu je prístupná kancelária, určená na administratívne účely, ako aj formálne záležitosti, ktoré musia vybavovať dobrovoľníci. Terapeutická miestnosť I je bezbariérová, všetky terapeutické miestnosti sú prívetivé, rovnaké svetlé drevo, aké sa používa vo zvyšku budovy, im dodáva teplo a útulnosť. Netradičné usporiadanie terapeutickej miestnosti charakterizuje rovnaký dizajnový jazyk ako knižnica, obývacia izba a kancelária. Vďaka tomu sú menej klinické a viac prístupné. Terapeutické miestnosti na poschodí sú trochu ďalej od jadra domu. Žiadne chodby, žiadne názvy na dverách. Pohodlné priestory, kde môžete získať tie správne informácie, liečbu alebo konzultáciu, ktorú potrebujete.

Miestnosť pre skupinovú terapiu je otvorená a prispôsobiteľná od skupinových poschodových sedení až po formálnejšie prostredie. Túto miestnosť možno využívať úplne voľne, podľa individuálnych požiadaviek. Za každých okolností je táto miestnosť naplnená svetlom, má strešné okno, aby priestor vyžaroval otvorenosť a aby sa ľudia mohli ľahšie spojiť. Terasa je chránená drevenou stenou, ktorá chráni pred vetrom alebo pohľadmi. Poskytuje bezpečie a súkromie a možnosť vychutnať si chvíľu vzduchu, nádychu či pokoja.
Vďaka priamemu prístupu na nádvorie je pohodlným priestorom pre chvíľu strávenú osamote alebo stretnutie na čerstvom vzduchu.

Nádvorie – pokojný a tichý kúsok prírody, bohatá zeleň, ochrana pred vetrom. Hra svetla, ktorú poskytne obloha, premieňa priestor počas dňa a v priebehu ročných období – od hrejivých farieb po jasné svetlé miesta… drevo bude priestor zohrievať a odrážať svetlo. Terapia pod holým nebom, všetci na ceste pod rovnakým slnkom, aby ich utešoval a objímal lúč svetla. Je to miesto, kam sa dá prísť, oddýchnuť si, byť v bezpečí, teplé hniezdo.

Na záver, pri osobnejšom hodnotení, je dôležité zdôrazniť tému udržateľnosti. Pri tomto koncepte sa chcem venovať inému uhlu pohľadu na udržateľnosť. Nebudem poukazovať na samozrejmý dôraz na drevo a iné stavebné materiály alebo na skutočnosť, že veľa sa dá prefabrikovať, prípadne zvýšiť prevádzkovú efektívnosť na mieste. To, na čo sa chcem zamerať, je skutočná udržateľnosť. Udržateľnosť je o vedomých rozhodnutiach, ktoré nemajú negatívny vplyv na budúce generácie. Všetci vieme, že budovy nás ovplyvňujú pozitívne aj negatívne. V určitých priestoroch budeme mať o niečo vyšší tep, zvýšenú hladinu kortizolu alebo dopamínu. Doba dozvuku môže spôsobiť, že sa budem cítiť príjemne, keď sa budem chcieť porozprávať s ľuďmi v spoločenskom prostredí, cítiť sa komfortne ako s teplou dekou okolo ramien. Kľúčom k tejto stavbe je pochopenie skutočnej udržateľnosti. Vybudovanie budovy, ktorá nemá negatívny vplyv, a dokonca môže byť regeneračná, aby poskytla lepšie zdravie budúcim užívateľom a generáciám. To je skutočne udržateľná budova pre život. 

(Menno Cramer, neurovedecký konzultant)

Architektonické řešení 
Krásna myšlienka vyžadujúca si architektúru, ktorá ju dokáže ďalej niesť ako schránka. V plnej miere sme rešpektovali naše zadanie, ktorým bolo vytvoriť priestor pre pacientov s neľahkou diagnózou, vyžadujúcou si veľa psychickej pohody a pokoja. Naším hlavným vodítkom sa stala spolupráca so psychológom a architektom, ktorý sa dlhodobo zaoberá vplyvom priestoru na ľudské podvedomie. Samotné navrhovanie predchádzali analýzy a dlhé diskusie o rozdielnych stupňoch intimity každej jednej miestnosti. Objasnenie si skutočností, čo by mal priestor obsahovať, a ako by sa v nej mal pacient cítiť bolo kľúčové. Tento proces nebol krátky, no každá časť domu dostala svoj príbeh. Čoskoro po realizácii bol tento princíp overený.

Výstavba prebehla našou modulovou koncepciou z Ark-shelterov, no tento krát z rovnomerných modulov 4 x 6 metrov, ktoré spolu vytvorili prísny a racionálny grid, avšak z pohľadu pacienta je jeho pohyb plynulý a organický. Celkový pohyb v budove osciluje medzi dvoma presvetlujúcimi átriami, ktoré vznikli vynechaním vnútorných modulov tohto gridu o dvanástich pozíciách. Následne sme tieto dva moduly presunuli o úroveň vyššie, čím dosahujeme nový stupeň intimity a dialóg ostáva už len medzi pacientom a lekárom, pod otvorenou oblohou.