Slovenská národná galéria,
Esterházyho palác, 2. poschodie
Námestie
Ľudovíta Štúra 4, Bratislava
Trvanie výstavy: 26. január — 20. máj 2018
Otvorenie výstavy: 25. január 2018
o 18.00
Kurátorka: Henrieta Moravčíková
Odborná spolupráca: Denis Haberland (SNG)
Architektúra
výstavy: Peter Moravčík
Grafický dizajn: Ľubica
Segečová
Autorka fotografií: Olja
Triaška Stefanović
Výstava pripomína dielo Friedricha Weinwurma (1885 – 1942),
najvýznamnejšieho predstaviteľa architektonickej avantgardy na Slovensku.
Prostredníctvom dokumentácie realizovaných architektonických diel približuje
tematicky architektovu predstavu o architektúre novej vecnosti ako „dobe
primeranom staviteľskom umení“. Ukazuje prácu architektonického ateliéru prvej
polovice 20. storočia, postupy navrhovania a zobrazovacie zvyklosti. Aktuálne
fotografie architektonických diel zase umožňujú precítiť desaťročiami preverenú
atmosféru architektúry novej vecnosti. Súčasťou expozície je zvuková
reprodukcia pôvodných textov architekta, ktoré osvetľujú jednotlivé línie
Weinwurmovho uvažovania o architektúre.
Výstavu a sprievodný katalóg kurátorsky pripravila Henrieta Moravčíková
(autorka výpravnej a ocenenej monografie o architektovi),
architektúru výstavy navrhol Peter Moravčík, fotografie sú od Olje
Triašky-Stefanović, axonometrické skice realizovaných stavieb a ich
konštrukčného a dispozičného systému vytvorila Laura Pastoreková,
polystyrénové modely stavieb zhotovila Danica Ščepková, kartónové študenti
Fakulty architektúry STU, grafickú úpravu katalógu realizovala Ľubica Segečová,
pôvodné Weinwurmove texty nahovoril Michal Hvorecký a kurátorskú spoluprácu za
SNG prevzal Denis Haberland. Prezentovanú originálnu projektovú dokumentáciu
zapožičali Archív Mesta Bratislavy, Archív NBS, Štátny archív Žilina so
sídlom v Bytči a Štátny archív Nitra so sídlom v Ivanke pri Nitre. Dobové
publikácie pochádzajú z fondu SNG, Univerzitnej knižnice v Bratislave
a zo súkromných
archívov.
Friedrich Weinwurm sa narodil v roku 1885 v Borskom Mikuláši
v židovskej rodine. Strednú školu absolvoval na bratislavskom lýceu.
Architektúru vyštudoval na TU v Berlíne a v Drážďanoch. Do Bratislavy
prišiel v roku 1915 v čase doznievajúcej neskorej secesie
a dekoratívneho eklektického historizmu. Vďaka svojmu vzdelaniu a skúsenostiam
sa rýchlo stal vedúcou osobnosťou miestnej architektonickej scény. Za ostatných
niečo viac ako 25 rokov života realizoval spolu s Ignácom Vécseiom (od r.
1924 v spoločnom ateliéri) len v Bratislave desiatky významných
stavieb, čím výrazne prispel k modernému obrazu mesta a k jeho
formujúcemu sa „veľkomestskému“ imidžu novej slovenskej metropoly. Okrem
Bratislavy ťažiskovo pôsobil v Žiline, ale aj v ďalších lokalitách
Slovenska. Jeho dielo ostalo nedokončené, pre svoj pôvod bol prenasledovaný
režimom slovenského štátu. Bol väznený a počas úteku pravdepodobne pri prechode
hraníc štátu zmizol bez stopy.
Friedrich Weinwurm sa sústreďoval na dve kľúčové oblasti tvorby. Na vnútorne
architektonickú oblasť, kde išlo najmä o architektonickú
formu, prevádzkové a priestorové vzťahy, ale aj o konštrukčnú
a technickú stránku architektúry. Druhou oblasťou bola spoločenská úloha
architektúry. Spočívala na riešení bytovej otázky a na s ňou
súvisiacich témach, ako bolo postavenie jednotlivca, ženy a rodiny
v modernej spoločnosti, kolektivizmus, plánovanie, industrializácia
a štandardizácia. Témami obsiahnutými v tejto oblasti sa Weinwurm najintenzívnejšie
zaoberal v súvislosti s navrhovaním obytných súborov Unitas
a Nová doba.
Architekt dokázal bohatú realizačnú prax podporiť vlastnou teoretickou
argumentáciou novej architektúry. K predstave staviteľského umenia
oslobodeného od dekorativizmu sa hlásil hneď vo svojich prvých textoch. Taktiež
racionalizácia prevádzky a tomu zodpovedajúce usporiadanie pôdorysu,
rovnako ako neozdobná, účel odrážajúca forma sa v nasledujúcom období
stali pevnou súčasťou Weinwurmovho ponímania architektúry. Jeho diela sa vyznačovali
typizovanými pôdorysnými riešeniami, jednoduchými fasádami redukovanými na
sústavu okenných otvorov nepravidelne rozmiestnených v hladkých
omietkových plochách, ako aj absenciou tých formálnych prvkov, ktoré sa neskôr
považovali za znaky nového funkcionalistického štýlu. Weinwurm síce vo svojich
textoch deklaroval priamočiary vzťah vnútornej prevádzky a vonkajšej
formy, nikdy ale nerezignoval na výtvarnú stránku tvorby, čím sa dištancoval
nielen od historických slohov, ale aj od formalizmu modernej architektúry. Jeho
pracovnú metódu by sme mohli nazvať redukciou. Architektonický výraz
zjednodušil na základné prvky, hladkú stenu a jednoduchý okenný otvor.
Metódu redukcie uplatnil aj v oblasti farebnosti a pri výbere materiálu.
Na ozrejmenie jeho zmýšľania o architektúre a metóde
projektovania sme do katalógu výstavy zaradili po prvýkrát slovenský prepis ním
napísaných pôvodných článkov Dobe
primerané staviteľské umenie (1924) a Dnešná
tvorba (1931). Svoju tvorbu charakterizoval ako „snahu vytvoriť dom s čím jednoduchším, jasnejším pôdorysom…, snahu
vytvoriť fasádu z vnútra, ako výsledok pravých otvorených pohľadov
a pocitov…“. Takpovediac programovým vyhlásením jeho tvorby je text Kam vedie nová cesta? (1931), v ktorom
sa už nevenoval formálnej, konštrukčnej alebo priestorovej stránke
architektúry, ale takmer výhradne spoločenským súvislostiam architektúry.
Weinwurmove teoretické práce a pohľad jeho súčasníkov a neskorších
teoretikov na jeho novátorské staviteľské umenie sú na výstave prezentované
vybranými dobovými publikáciami.
Výstava vizuálne pútavým spôsobom sprostredkuje divákovi ideovú a
výrazovú koncepciu Weinwurmovho diela a prezentuje jeho komplexné premýšľanie
o architektúre. Oslavuje tvorbu človeka a vzdáva hold architektovi, ktorý
bol až doteraz známy a vysoko cenený skôr v odborných kruhoch.
Propaguje staviteľské umenie, ktoré v čase jeho zrodu a uplatnenia na Slovensku
patrilo medzi vrcholné prejavy svetových trendov architektúry. Prostredníctvom analýzy
najkomplexnejších budov z diela architekta má snahu objasniť revolučný prínos jeho
tvorby v kontexte medzivojnového Československa. Modernosť architektúry Friedricha
Weinwurma vychádzajúca z racionalizácie prevádzky a estetiky neozdobného
pravdivého výrazu bola v provinčne konzervatívnej Bratislave civilizačným
skokom, ktorý veľkou mierou otvoril cestu k prijatiu a uplatneniu
modernej architektúry na Slovensku.
Výstavu chápeme ako impulz k novej akceptácii a k
spoločensky potrebnej reflexii hodnôt medzivojnovej moderny a ako podnet
na jej dôslednejšiu ochranu. Na výstave prezentujeme aj patentované oceľové
okno firmy Kraus, na ktorého vytvorení sa podieľal sám architekt a ktoré
sa podarilo zachrániť počas búrania časti objektu Bezručova 3, významnej funkcionalistickej
pamiatky Bratislavy (A. Balán, J. Grossmann, 1932 – 1936). Realizátori výstavy
nechápu Weinwurmovo dielo ako múzejný exponát alebo príležitostne
z depozitu vytiahnutý galerijný artefakt či pamiatku ante mortem, ale ako
stále aktuálnu živú umeleckú výpoveď, užívaním a časom overenú koncepciu
a esteticky stále vyhovujúcu formu „strechy nad hlavou“.
Henrieta
Moravčíková & Denis Haberland
Sprievodný program výstavy
Nedeľa 4. 2. “ 16.00
Sunday Rest: Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta
Friedrich Weinwurm (1885 – 1942) bol najvýznamnejší predstaviteľ
architektonickej avantgardy na Slovensku. Vo svojich predstavách
o architektúre postupne dospel až k dôležitosti jej spoločenskej
úlohy. Výklad objasní to, ako do svojej práce zapájal moderné princípy štandardizácie,
kolektivizmu a plánovania.
Esterházyho
palác, 2. poschodie, Námestie Ľ. Štúra 4, Bratislava
Vstup voľný
Nedeľa
11. 2. “ 15.00
Siesta v galérii:
Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta
Nedeľný
výklad prevedie výstavou Friedricha Weinwurma, najvýznamnejšieho predstaviteľa
architektonickej avantgardy na Slovensku a priblíži jeho dielo i úvahy o
úlohe architektúry.
Esterházyho palác, 2. poschodie, Námestie Ľ. Štúra
4, Bratislava
Vstup voľný
Štvrtok
15. 2. „ 18.00
Kurátorský výklad: Architekt Friedrich Weinwurm
Úvodný kurátorský výklad Henriety Moravčíkovej na
výstave Architekt Friedrich Weinwurm:
Nová cesta predstaví dielo najvýznamnejšieho
predstaviteľa architektonickej avantgardy na Slovensku.
www.sng.sk
tisková zpráva
To máte co slavit.taková lumpárna,památkově chráněné i Uneskem. Zločinci že SŽ nechali most schválnězchátrat,je to na trestní oznámení. Odborníci vypracovali…
Je nepoměr mezi investicemi do dopravních cest a okolí, břehy Vltavy jsou veřejná zeleň, bez trvalé péče a investic; od…
Tak si říkám, nakolik je takto nasvícená katedrála autentická, jestli má tu správnou atmosféru. Nebo jestli by ji původní stavitelé…
Ostrava to udělala chytře a tím, že počkala, objevila a mohla vyřešit i novodobý problém se zásilkovými boxy.
Bez ohledu na hodnocení co je hezké má tahle lávka ohromné plus hlavně pro děti, a to v průhlednosti zábradlí.