Casa Dolce Vita

Zadanie pre mňa ako dizajnéra a môj ateliér ako realizátora, znelo nasledovne: prerobiť pomerne nový, stredne veľký mezonetový byt v centre Prahy pre potreby a úroveň kozmopolitného páru, pri čom som dostal takmer neobmedzenú autorskú voľnosť. Inšpirovaný modernizmom a zaľúbený do brnenskej vily Tugendhat, čerpal som pri navrhovaní konceptu práve z týchto zdrojov – nie tak formálne, ako skôr ideovo. Keďže klienti, neustále na cestách, mali byt využívať ako styčný bod a útočisko, zaumienil som si stvárniť ho upokojujúco a prívetivo, s iskrou hravosti – čo som cielil čisto geometrickou schémou, jednoduchými, až striktnými tvarmi a ušľachtilou materiálovou škálou podporenou nekompromisným remeselným spracovaním. Projekt vznikol ako gesamtkunstwerk, čiže ucelené autorské dielo. Rovnaký princíp aký aplikoval koncom 20. rokov minulého storočia aj architekt Ludwig Mies van der Rohe práve pri návrhu spomínanej vily. Všetky prvky spolu súvisia, plynule na seba nadväzujú či zámerne kontrastujú.

Pôvodná dispozícia bytu i zariadenie od developera neboli riešené šťastne. S ohľadom na možnosti obytného domu som musel doslova prekopať pôdorys, prispôsobiť ho svojmu zámeru a potrebám klientov a vytvoriť navzájom sa prelínajúce funčné zóny. Preplávajúci priestor je orientovaný na dvojicu, ich spolužitie, komunikáciu a blízkosť. Jasné formy nevyrušujú, poskytujú funkcionalitu v elegantnom habite a sú akýmsi maliarskym plátnom pre život sám.
Svetelný koncept je esenciálnou časťou celého projektu. Vytvára nielen nálady, ale doslova vdychuje život hmote a oslavuje materialitu – z kamennej steny v hlavnom obývacom priestore tak napríklad vzniká stlačením vypínača svojbytná umelecká inštalácia.
Zóny v byte sú multifunkčné a zámerne nie vždy prezrádzajú svoju primárnu funkciu na prvý pohľad. Zrkadlová kubatúra obdĺžnikového pôdorysu v sebe ukrýva vstavaný šatník a toaletu so sprchovým kútom, vstup je chápaný ako uvítací priestor. Preto je stvárnený rovnako reprezentatívne, ako ostatný interiér – napokon, je prvým dojmom z celého diela. Slnečné svetlo vnikajúce do chodby je tlmené rastrom, ktrorý ho nielen zmäkčuje a rozptyľuje, ale zároveň bráni nežiaducim pohľadom zvonku. Motív rastra je použitý aj na ostatných okenných plochách bytu orientovaných severovýchodne. Tak ako v celom projekte, aj tu platí syntéza výtvarnej a úžitkovej funkcie prvkov.
Opačná strana vstupného koridoru, rovnako zjednotená do rámca obdĺžnikovej podstavy je pokrytá obkladom z materiálu Hi-Macs a ukrýva v sebe walk-in botník a kabelkovník (oba prístupné zo vstupnej chodby). Časť kuchynskej linky so spotrebičmi a skrytá komora (oddelená rastrom) s menšou prípravovňou jedál a skladom potravín sú prístupné z priestorov kuchyne. Kým botník pôsobí ako scéna z parížskeho butiku, kuchynský ostrov – sochársky spracovaný ako monolit, vzdušne balansujúci nad úrovňou podlahy na platforme z ručne brúseného hliníka – môže evokovať luxusnú jachtu. Kuchynská zóna je priznanou plnohodnotnou súčasťou hlavného obývacieho priestoru. Použitie súčasných technológií mi dalo aj priestor pre malý vtip: nad varnou platňou, na mieste, kde väčšinou býva umiestnené teleso odsávača pár, visí výrazný svetelný objekt.
V hlavnom obývacom priestore tak môžu obyvatelia stráviť márnivý a regenerujúci „lazy-day” ako i večierok s priateľmi. Ako status hlásajúci prvok a umelecké dielo tu má vynikať originálny solitérny koberec od Jana Katha. Až na pár výnimiek, realizoval všetok mobiliár i vstavané stolárske prvky vrátane originálnych detailov môj ateliér, ktorý sa medzi československou smotánkou už stihol stať obľúbeným nielen ako výrobca autorských nábytkových solitérov pokračujúcich v odkaze modernizmu, ale aj ako výtvarno-remeselná entita v oblasti nábytkovej produkcie na zákazku. Ako reminiscencia na slávnu vilu i jej autora slúži v projekte zostava štyroch signovaných stoličiek Brno Chair, zoskupených – ako inak – za kruhovým jedálenským stolom Disco. V obývacej zóne zas nenápadne slúži solitér Flatpack. Oba kusy sú mojimi návrhmi.

Modernizmus ako smer potvrdil svoje kvality a aktuálnosť pre „nového človeka” zajtrajška. Štýl, ktorý som začal rozvíjať sám, nazývam contemporary modernism – súčasný modernizmus. Má stavať na týchto kvalitách a spájať ich s potrebami a technológiami dneška, vždy však prísne klasickým spôsobom. Casa Dolce Vita je mojim prvým komplexným dielom postavenom na týchto princípoch.

Dostať voľnosť pri navrhovaní projektu je snom i nočnou morou zároveň. Nenechať sa strhnúť snahou o originalitu a nevytvoriť presilené autorské gestá a polohy, myslieť na dennodenné potreby a preferencie klientov, vytvoriť pokojné a sebavedomé autentické dielo, ktorému dá aj čas za pravdu. Pri Dolce Vite som chcel vytvoriť vyspelý a vyzretý projekt, akúsi obdobu obytného Georgea Clooneyho – moderný gentleman s dobrými maniermi a starosvetskou noblesou, dospelák, ktorý sa nezabudol hrať, s ktorým sa vždy cítite bezpečne a predsa vás nikdy nenudí – osobnosť.

Autorská zpráva
Foto: Jakub Skokan a Martin Tůma / BoysPlayNice