Zadanie pre mňa ako dizajnéra a môj ateliér ako realizátora,
znelo nasledovne: prerobiť pomerne nový, stredne veľký mezonetový byt v centre
Prahy pre potreby a úroveň kozmopolitného páru, pri čom som dostal takmer
neobmedzenú autorskú voľnosť. Inšpirovaný modernizmom a zaľúbený do brnenskej
vily Tugendhat, čerpal som pri navrhovaní konceptu práve z týchto zdrojov – nie
tak formálne, ako skôr ideovo. Keďže klienti, neustále na cestách, mali byt
využívať ako styčný bod a útočisko, zaumienil som si stvárniť ho upokojujúco a
prívetivo, s iskrou hravosti – čo som cielil čisto geometrickou schémou,
jednoduchými, až striktnými tvarmi a ušľachtilou materiálovou škálou podporenou
nekompromisným remeselným spracovaním. Projekt vznikol ako gesamtkunstwerk,
čiže ucelené autorské dielo. Rovnaký princíp aký aplikoval koncom 20. rokov
minulého storočia aj architekt Ludwig Mies van der Rohe práve pri návrhu
spomínanej vily. Všetky prvky spolu súvisia, plynule na seba nadväzujú či zámerne
kontrastujú.
Pôvodná dispozícia bytu i zariadenie od developera neboli
riešené šťastne. S ohľadom na možnosti obytného domu som musel doslova prekopať
pôdorys, prispôsobiť ho svojmu zámeru a potrebám klientov a vytvoriť navzájom
sa prelínajúce funčné zóny. Preplávajúci priestor je orientovaný na dvojicu,
ich spolužitie, komunikáciu a blízkosť. Jasné formy nevyrušujú, poskytujú
funkcionalitu v elegantnom habite a sú akýmsi maliarskym plátnom pre život sám.
Svetelný koncept je esenciálnou časťou celého projektu. Vytvára nielen nálady,
ale doslova vdychuje život hmote a oslavuje materialitu – z kamennej steny v
hlavnom obývacom priestore tak napríklad vzniká stlačením vypínača svojbytná
umelecká inštalácia.
Zóny v byte sú multifunkčné a zámerne nie vždy prezrádzajú svoju primárnu
funkciu na prvý pohľad. Zrkadlová kubatúra obdĺžnikového pôdorysu v sebe ukrýva
vstavaný šatník a toaletu so sprchovým kútom, vstup je chápaný ako uvítací
priestor. Preto je stvárnený rovnako reprezentatívne, ako ostatný interiér –
napokon, je prvým dojmom z celého diela. Slnečné svetlo vnikajúce do chodby je
tlmené rastrom, ktrorý ho nielen zmäkčuje a rozptyľuje, ale zároveň bráni
nežiaducim pohľadom zvonku. Motív rastra je použitý aj na ostatných okenných
plochách bytu orientovaných severovýchodne. Tak ako v celom projekte, aj tu
platí syntéza výtvarnej a úžitkovej funkcie prvkov.
Opačná strana vstupného koridoru, rovnako zjednotená do rámca obdĺžnikovej
podstavy je pokrytá obkladom z materiálu Hi-Macs a ukrýva v sebe walk-in botník
a kabelkovník (oba prístupné zo vstupnej chodby). Časť kuchynskej linky so
spotrebičmi a skrytá komora (oddelená rastrom) s menšou prípravovňou jedál a
skladom potravín sú prístupné z priestorov kuchyne. Kým botník pôsobí ako scéna
z parížskeho butiku, kuchynský ostrov – sochársky spracovaný ako monolit,
vzdušne balansujúci nad úrovňou podlahy na platforme z ručne brúseného hliníka –
môže evokovať luxusnú jachtu. Kuchynská zóna je priznanou plnohodnotnou
súčasťou hlavného obývacieho priestoru. Použitie súčasných technológií mi dalo
aj priestor pre malý vtip: nad varnou platňou, na mieste, kde väčšinou býva
umiestnené teleso odsávača pár, visí výrazný svetelný objekt.
V hlavnom obývacom priestore tak môžu obyvatelia stráviť márnivý a regenerujúci
„lazy-day” ako i večierok s priateľmi. Ako status hlásajúci prvok a umelecké
dielo tu má vynikať originálny solitérny koberec od Jana Katha. Až na pár
výnimiek, realizoval všetok mobiliár i vstavané stolárske prvky vrátane
originálnych detailov môj ateliér, ktorý sa medzi československou smotánkou už
stihol stať obľúbeným nielen ako výrobca autorských nábytkových solitérov
pokračujúcich v odkaze modernizmu, ale aj ako výtvarno-remeselná entita v
oblasti nábytkovej produkcie na zákazku. Ako reminiscencia na slávnu vilu i jej
autora slúži v projekte zostava štyroch signovaných stoličiek Brno Chair,
zoskupených – ako inak – za kruhovým jedálenským stolom Disco. V obývacej zóne
zas nenápadne slúži solitér Flatpack. Oba kusy sú mojimi návrhmi.
Modernizmus ako smer potvrdil svoje kvality a aktuálnosť pre
„nového človeka” zajtrajška. Štýl, ktorý som začal rozvíjať sám, nazývam
contemporary modernism – súčasný modernizmus. Má stavať na týchto kvalitách a
spájať ich s potrebami a technológiami dneška, vždy však prísne klasickým
spôsobom. Casa Dolce Vita je mojim prvým komplexným dielom postavenom na týchto
princípoch.
Dostať voľnosť pri navrhovaní projektu je snom i nočnou morou
zároveň. Nenechať sa strhnúť snahou o originalitu a nevytvoriť presilené
autorské gestá a polohy, myslieť na dennodenné potreby a preferencie klientov,
vytvoriť pokojné a sebavedomé autentické dielo, ktorému dá aj čas za pravdu.
Pri Dolce Vite som chcel vytvoriť vyspelý a vyzretý projekt, akúsi obdobu
obytného Georgea Clooneyho – moderný gentleman s dobrými maniermi a
starosvetskou noblesou, dospelák, ktorý sa nezabudol hrať, s ktorým sa vždy
cítite bezpečne a predsa vás nikdy nenudí – osobnosť.
Autorská zpráva
Foto: Jakub Skokan a Martin Tůma / BoysPlayNice
U Hostivaře jsem podobný problém nezaznamenala, spíš u Pankráce, ale opraveno, děkuji za upozornění.
Design by neměl být samoúčelný. Bytový architekt by měl vědět, co od dveří chce, Jestli něco skrýt, nebo jestli ukázat…
Krásný byt, ale nemůžu si pomoct, vnucuje se mi představa fronty před jediným WC, kdyby všech 6 lidí, kteří tam…
Tady nebyl problém jen se základy, tady museli určitě prskat i pokrývači.
Ať si říká Ústav pro jazyk český co chce, ale alibisticky připustit, že Florenc je TEN, je stejně hloupé, jako…