V metodike práce, akú Nagy uplatňuje, môžeme nájsť niekoľko zásad: sústrediť sa na podstatné, ctiť remeslo, dbať na proporcie, hrať sa s materiálmi a zúročiť ich prirodzenú krásu, nerecyklovať overené nápady, ale skúšať nové, spájať estetické a účelné. Nebyť obchodným konzultantom pri výbere nábytku, ale tvoriť vlastný a najmä vytvárať zmysluplný a logický koncept. Stanoviť si, ako to idem urobiť, prečo a aký to bude mať vplyv na človeka, pre ktorého to robím. A potom už neuhýbať, nepodliehať pochybnostiam či tlakom.
Byt na Kolibe pôsobí presvedčivo práve preto, že tu Nagy aj vďaka priateľskej konštelácií mohol pracovať v zmysle svojho najlepšieho Ja. Pri spoločnom definovaní zadania s klientom sa obaja jednoznačne vyhranili voči štýlu, ktorý prekvitá v interiérovej tvorbe na Slovensku, kde sa akousi povinnou jazdou stali biele, betónové alebo na bielo natreté tehlové steny, dubové dyhy či preglejky a drevené alebo liate podlahy. „Majiteľ bytu cestuje po svete a sám si všimol, že vonku sa k interiéru pristupuje predsa len inak ako u nás. Je tam vyššia akceptácia pestrosti materiálov, snaha o odlíšenie, dôraz na detail aj istý luxus, ale nie v zmysle drahých riešení, no skôr vo význame komfortu. Drevené obklady stien a stropov, tapety so zaujímavou textúrou, textílie, koberce – to všetko sú nástroje, ktorými sa dá dosiahnuť, že v danom priestore chcete tráviť čo najviac času, je vám tam dobre a ani neviete prečo.“ hovorí architekt. V byte preto nie je jediná plocha, ktorá by nebola architektonicky poňatá a ktorá by zostala viac-menej v surovom stave.
Základom riešenia bytu po drobných dispozičných úpravách (korekcia kúpeľne a toalety a vytvorenie priestoru pre vstavanú skriňu v predsieni) sa stala trojica materiálov, ktoré určujú naturel interiéru. Stropy aj steny, ktoré nadväzujú na nábytkové prvky alebo dvere, sú z väčšej miery pokryté obkladom z amerického orecha. Zvyšné steny pokrýva tapeta s jemnou plastickou textúrou. Jej prednosťou je aj schopnosť tlmiť zvuky a nutkavá potreba dotyku. Podobne je na tom aj koberec. Jeho povrch s vysokým sivým vlasom reaguje na pohyb a podobne ako zamat vytvára na podlahe rôzne obrazce. Sivú architekt zvolil aj na ďalšie prvky: ľanové závesy, ktoré lemujú obvodovú stenu a navodzujú ilúziu, že zasklené plochy sú omnoho veľkorysejšie než v skutočnosti. A sivé sú aj na mieru navrhnuté čalúnené kusy, ako je sedačka v obývačke či veľkorysá posteľ v spálni.
Hoci práca, ktorú tu architekt Nagy odviedol je omnoho komplexnejšia a prevrstvenejšia, než len citlivý výber materiálov a dotiahnutie detailov, rozhodujúce je, aké odpovede dostaneme, ak sa opýtame: Je to teda dobré miesto? Žilo by sa nám tu pohodlne? Ako by sme o sebe zmýšľali, keby bol tento priestor našim domovom? Zmenilo by to niečo v našom vnímaní? Pomohlo by to nášmu Ja stať sa lepším? Ak sú odpovede áno, tak došlo k naplneniu, idea nebola len pózou a architektovo Ja môže pokojne spávať.
Elena Alexy
Náměstí je katastrofa - dříve v parku se stromy seděli lidé, dneska je tam žhavá pláň kam kdo němu tak…
Děkuji za skvělý článek o perfektní technologii a materiálu. Jenom malá poznámka: Egypt není Dálný východ.
Vím, že článek je o něčem jiném, ale tato fasáda je ukázkou absolutního nedostatku vkusu. Dát do štítu větší okna…
Jak daleko od sebe na té VRT vlastně budou zastávky? Stihne se vlak vůbec rozject? Podle výpočtu cestujících to vypadá,…
Asi u profíků, aby si dobráci neublížili.