V metodike práce, akú Nagy uplatňuje, môžeme nájsť niekoľko zásad: sústrediť sa na podstatné, ctiť remeslo, dbať na proporcie, hrať sa s materiálmi a zúročiť ich prirodzenú krásu, nerecyklovať overené nápady, ale skúšať nové, spájať estetické a účelné. Nebyť obchodným konzultantom pri výbere nábytku, ale tvoriť vlastný a najmä vytvárať zmysluplný a logický koncept. Stanoviť si, ako to idem urobiť, prečo a aký to bude mať vplyv na človeka, pre ktorého to robím. A potom už neuhýbať, nepodliehať pochybnostiam či tlakom.
Byt na Kolibe pôsobí presvedčivo práve preto, že tu Nagy aj vďaka priateľskej konštelácií mohol pracovať v zmysle svojho najlepšieho Ja. Pri spoločnom definovaní zadania s klientom sa obaja jednoznačne vyhranili voči štýlu, ktorý prekvitá v interiérovej tvorbe na Slovensku, kde sa akousi povinnou jazdou stali biele, betónové alebo na bielo natreté tehlové steny, dubové dyhy či preglejky a drevené alebo liate podlahy. „Majiteľ bytu cestuje po svete a sám si všimol, že vonku sa k interiéru pristupuje predsa len inak ako u nás. Je tam vyššia akceptácia pestrosti materiálov, snaha o odlíšenie, dôraz na detail aj istý luxus, ale nie v zmysle drahých riešení, no skôr vo význame komfortu. Drevené obklady stien a stropov, tapety so zaujímavou textúrou, textílie, koberce – to všetko sú nástroje, ktorými sa dá dosiahnuť, že v danom priestore chcete tráviť čo najviac času, je vám tam dobre a ani neviete prečo.“ hovorí architekt. V byte preto nie je jediná plocha, ktorá by nebola architektonicky poňatá a ktorá by zostala viac-menej v surovom stave.
Základom riešenia bytu po drobných dispozičných úpravách (korekcia kúpeľne a toalety a vytvorenie priestoru pre vstavanú skriňu v predsieni) sa stala trojica materiálov, ktoré určujú naturel interiéru. Stropy aj steny, ktoré nadväzujú na nábytkové prvky alebo dvere, sú z väčšej miery pokryté obkladom z amerického orecha. Zvyšné steny pokrýva tapeta s jemnou plastickou textúrou. Jej prednosťou je aj schopnosť tlmiť zvuky a nutkavá potreba dotyku. Podobne je na tom aj koberec. Jeho povrch s vysokým sivým vlasom reaguje na pohyb a podobne ako zamat vytvára na podlahe rôzne obrazce. Sivú architekt zvolil aj na ďalšie prvky: ľanové závesy, ktoré lemujú obvodovú stenu a navodzujú ilúziu, že zasklené plochy sú omnoho veľkorysejšie než v skutočnosti. A sivé sú aj na mieru navrhnuté čalúnené kusy, ako je sedačka v obývačke či veľkorysá posteľ v spálni.
Hoci práca, ktorú tu architekt Nagy odviedol je omnoho komplexnejšia a prevrstvenejšia, než len citlivý výber materiálov a dotiahnutie detailov, rozhodujúce je, aké odpovede dostaneme, ak sa opýtame: Je to teda dobré miesto? Žilo by sa nám tu pohodlne? Ako by sme o sebe zmýšľali, keby bol tento priestor našim domovom? Zmenilo by to niečo v našom vnímaní? Pomohlo by to nášmu Ja stať sa lepším? Ak sú odpovede áno, tak došlo k naplneniu, idea nebola len pózou a architektovo Ja môže pokojne spávať.
Elena Alexy
Minimalistické, ale praktické. Taková ideální kombinace pro rodinný život. A ta krytá terasa vypadá podle popisu parádně :-)
Zní to jako velmi promyšlený návrh. Máme podobně svažitý pozemek, tak mě inspiruje, že i takové místo má velký potenciál!
Je to moc krásný projekt :-) A ten důraz na orientaci místností podle světových stran..To dělá v každodenním životě obrovský…
Musím potvrdit..žádná plíseň, žádné tepelné mosty. Funguje skvěle!
Projekt pana Vostrackého sleduju už delší dobu, má opravdu cit pro funkční a zároveň estetické stavby. Tahle není výjimkou.